V prípade, že väčšinu pracovného času sedíme, je potrebné dať telu čas na regeneráciu a pohyb, hovorí MUDr. Martina Zachvejová Maslenová z ortopedickej ambulancie M&P MEDICAL. Ľudia so sedavým zamestnaním by svoju pozornosť mali upriamiť najmä na posilňovanie stredu tela a k svojim notebookom by mali hneď prikúpiť externý monitor.
Súhlasím. Človek je tvor stvorený pre pohyb. Už Aristoteles raz napísal: "Život je pohyb" a aj Edward Stanley povedal: "Tí, ktorí si myslia, že nemajú čas na cvičenie si skôr, alebo neskôr budú musieť nájsť čas na chorobu."
V prvom rade strácame fyzickú kondíciu. Následkom toho je ochabnuté svalstvo. Svaly nám držia naše kosti a chrbticu v postavení, v akom sa majú nachádzať. Keďže je svalstvo ochabnuté, dostavujú sa bolesti krčnej a driekovej chrbtice. Samozrejme, kvôli nedostatku pohybu sa k tomu následne pridružuje obezita, kardiovaskulárne a cievne choroby, následne oslabenie imunity, únava a depresie.
Určite áno. Ak je už charakter našej práce taký, že väčšiu časť pracovného času sedíme, tak je potom potrebné dať telu čas na regeneráciu a pohyb. V rámci pohybu sa precvičia svaly, kĺby i kardiovaskulárny systém. Pravidelný pohyb, či už vo forme športu, prechádzok, alebo len v rámci prechádzky so psom, dostávame do svalov a vlastne do celého organizmu látky, ktoré sú pre telo potrebné. Pri pohybe sa do tela dostáva viac kyslíka, živiny prúdia krvným riečiskom rýchlejšie a vďaka lepšiemu prekrveniu organizmu navyše pôsobíme ďaleko sviežejším dojmom. Pohybom si môžeme výrazne znížiť aj riziko kardiovaskulárnych ochorení.
Každý človek si musí sám uvedomiť, že pokiaľ vykonáva sedavé zamestnanie, tak je potrebné to kompenzovať cvičením. Ak sa človek nehýbe, tak si ubližuje. A je už na každom z nás, či sme ochotní niečo pre to spraviť dobrovoľne, alebo až keď sa dostavia zdravotné problémy.
Ďalším faktorom sú pracovné podmienky. Vhodné pracovné prostredie (výška stola, stolička, umiestnenie klávesnice, monitora, myš, klimatizácia, svetelné podmienky) dokáže veľmi ovplyvniť, či sa ťažkosti dostavia, či nie.
SÚVISIACE
ČÍTAJTE >
Pri počítači by sme mali sedieť v správnej polohe. Predkolenia so stehnami by mali zvierať uhol 90 stupňov. Takisto predlaktia s ramenami. Hlava by nemala byť predsunutá, monitor by sme mali mať vo výške očí. Kríže je vhodné podopierať opierkou. Vyhovuje na to anatomicky tvarovaná stolička alebo dynamické sedenie - fitlopta. Pripomínam však, že tá nie je vhodná na celodenné sedenie.
Ako som uviedla v predchádzajúcej odpovedi, je nevyhnutnosťou mať monitor vo výške očí. Dá sa to vyriešiť externým monitorom pripojeným k notebooku alebo rôznymi podložkami pod notebook a pripojením externej klávesnice a myši, kde si vytvoríme ako tak vhodné pracovné prostredie aj v domácich podmienkach.
Vo všeobecnosti každý jeden pohyb kompenzuje dlhodobé sedenie. Je ale veľmi dôležité pri dlhodobom sedavom zamestnaní posilniť stred tela. Potrebujeme, aby sme mali v poriadku najmä chrbát, brucho, sedacie svaly a svaly panvového dna. Tieto svaly patria medzi posturálne svaly, teda tie, ktoré udržiavajú správny postoj tela a stabilizujú ho. Sú vzájomne prepojené, ovplyvňujú sa a ich pohyb je prepojený.
Akákoľvek odchýlka a oslabenie spôsobujú napríklad vznik bolesti v inom mieste tela alebo iný problém. Stred tela chráni chrbticu v driekovej časti, rozvíja pohyb od stredu tela Je tiež zdrojom našej vonkajšej a vnútornej rovnováhy. Optimálny stav svalov v strede tela ovplyvňuje negatívne aj nesprávne dýchanie či zlé držanie tela.
Z toho dôvodu je vhodné vykonávať pilates, navštevovať posilňovňu, vykonávať tzv. core cvičenia, vhodné je plávanie a kondičné cvičenie.
Takéto problémy je vhodné v prvom rade riešiť s fyzioterapeutom, keďže je predpoklad, že ťažkosti sú pravdepodobne spôsobené životným štýlom. Čím skôr to budeme riešiť cvičením a zmenou pracovných a osobných návykov, tým viac oddialime skutočné a potom už aj vážne zdravotné komplikácie.
Odborníka je potrebné navštíviť, keď dochádza k svalovým spazmom, čoho dôsledkom je blokové postavenie - namáhané svaly sa predlžujú, sú preťažené a následne vznikne spazmus s obmedzením hybnosti. Ide napríklad o blokové postavenie v C a LS chrbtici alebo bolesti ramien, syndróm karpálneho tunela, tenisový lakeť a podobne.
Tagy Zdravensko MUDr. Martina Zachvejová Maslenová bolesť chrbta home office sedenie
Chrbtica sa delí na 5 častí podľa ktorých sú pomenované aj stavce:
7 krčných stavcov (lat. vertebrae cervicales) - stavce C1 až C7, tvoria krčnú chrbticu
12 hrudníkových stavcov (lat. vertebrae thoracicae) - stavce T1 až T12, tvoria hrudníkovú chrbticu
5 driekových stavcov (lat. vertebrae lumbales) - stavce L1 až L5, tvoria driekovú chrbticu
5 krížových stavcov (lat. vertebrae sacrales) zrastených do krížovej kosti (lat. os sacrum) - stavce S1 až S5, tvoria krížovú kosť
4 až 5 kostrčových stavcov (lat. vertebrae coccygeae) zrastených do kostrče (lat. os coccygeum)
Milí naši pacienti, priatelia.
Už je to tu !!!
Dorazil k nám prístroj na ÚČINNÚ INTERAKTÍVNU SPINÁLNU TERAPIU.
Osloboďte sa od bolesti a buďte späť v hre .
Prinášame pre Vás novú technológiu, ktorá Vám opäť zabezpečí pohyb bez nepríjemnej bolesti chrbta.
Prístroj je určený aj na domáce použitie. Informujte sa u nás a zapožičajte si prístroj domov
Máte intenzívne bolesti chrbtice alebo niektorý z týchto príznakov:
svalová hypotónia
parestézia
kŕče
rôzne motorické deficity v postihnutej oblasti
kŕče a tras
hyperestézia
strata reflexov
svalová únava
Týmto prístrojom si príčinu bolesti viete odstániť aj doma.
Kontaktujte nás. Všetko Vám vysvetlíme a prístroj Vám zapožičiame domov.
Môže včasné podanie vysokej dávky intravenózneho vitamínu C zabrániť vzniku alebo liečiť COVID 19 ?
Richard Z. Cheng. MD
Preložené z originálu : https://www.ncbi.nlm.nih.gov/
Existuje naliehavá potreba rýchlej, použiteľnej, prístupnej, účinnej a bezpečnej liečby, ktorá by zachraňovala životy a obmedzovala šírenie tohto ochorenia. Hlavným faktorom úmrtnosti je syndróm akútnej respiračnej tiesne (ARDS). Hlavným znakom ARDS je významne zvýšený oxidačný stres v dôsledku rýchleho uvoľňovania voľných radikálov a cytokínov, ktorý vedie k poškodeniu buniek, zlyhaniu orgánov a smrti. Včasné užitie veľkej dávky antioxidantov, ako je vitamín C, môže pre týchto pacientov predstavovať účinnú liečbu. V klinických štúdiách sa preukázalo, že aj vysoké dávky perorálneho vitamínu C poskytujú určitú ochranu pred vírusovou infekciou. S intravenózne ani perorálne podaným vitamínom C vo vysokých dávkach sa nespájajú žiadne významné vedľajšie účinky. Preto sa môže tento režim zaradiť do liečby ochorenia COVID 19 a použiť ako preventívne opatrenie v citlivých populáciách.
Koronavírusy a vírusy chrípky patria medzi pandemické vírusy, ktoré môžu letálne poškodiť pľúca a spôsobiť úmrtie v dôsledku ARDS. Vírusové infekcie môžu spustiť "cytokínovú búrku", ktorá vedie k aktivácii pľúcnych kapilárnych endotelových buniek, infiltrácii neutrofilov a zvýšenému oxidačnému stresu ( reaktívne formy kyslíka a dusíka).
ARDS, pre ktorý je typická závažná hypoxémia, zvyčajne sprevádza nekontrolovaný zápal, oxidačné poškodenie a narušenie alveolárno-kapilárnej bariéry.
Vitamín C je dôležitá zložka bunkového antioxidačného systému a je nápomocný pri poskytovaní urgentnej starostlivosti. Cytokínová búrka bola zaznamenané pri vírusových aj bakteriálnych infekciách, a prostredníctvom spoločnej a nešpecifikovanej dráhy má z anásledok zvýšený oxidačný stres. Oxidačnému stresu možno predchádzať alebo ho zvládať intravenóznym vitamínom C vo vysokých dávkach.
Keďže vývoj účinných vakcín a antivirotík určitý čas trvá, vitamín C a iné antioxidanty môžu patriť medzi látky na zmiernenie ARDS súvisiaceho s ochorením COVID-19, ktoré máme momentálne k dispozícii.
Osloboďte sa od bolesti a buďte späť v hre.
ÚČINNÁ INTERAKTÍVNA SPINÁLNA TERAPIA.
Prinášame pre Vás novú technológiu, ktorá Vám opäť zabezpečí pohyb bez nepríjemnej bolesti chrbta.
Sledujte našu stránku, kde Vám postupne predstavíme túto novinku a pridáme aj nejaké príbehy ľudí, ktorí túto technológiu už mali možnosť vyskúšať
Príčiny:
Bedrová artróza a unkoartróza: jedná sa o degeneratívny stav, kedy dochádza k opotrebovaniu fazetových kĺbov a každý pohyb sa stáva bolestivým a namáhavým. Ide o ochorenie súvisiace s vekom, no nie je nezvyčajné ani u mladých ľudí. Príčinu treba hľadať v nesprávnom držaní tela súvisiacom so sedavou prácou, predošlými úrazmi, nesprávne liečenými chorobami počas života (nikdy nevyrovnaná skolióza). Často sa pri röntgenovom vyšetrení objavia nálezy nazývané osteofyty (kostné výrastky na chrbtici, ktoré vznikajú v miestach opotrebovania alebo úrazu). Pri liečbe tohto patologického javu sa zvykne najskôr "uviesť chrbticu do pokoja" a obmedziť pohyb kĺbových spojov korzetom, ktorý možno nosiť len v určitých hodinách v priebehu dňa alebo len pri náročnejších aktivitách. Pomôcť môžu aj protizápalové lieky (niekoľko dní) pred začiatkom fyzioterapie zameranej na zmiernenie svalových kontrakcií a odstránenie zápalu.
Hyperlordóza a sploštenie zakrivenia lumbálnej chrbtice: ako sme už predtým vysvetľovali, drieková chrbtica (lumbálna) sa skladá z častí, ktorých poloha tvorí krivku s názvom lordóza. Toto zakrivenie má určitý polomer, pri jeho zväčšení hovoríme o hyperlordóze. pri zmenšení zase o sploštení zakrivenia lumbálnej chrbtice.
Zmenšenie priestoru medzi dvoma stavcami: medzistavcová platnička má určitú veľkosť, ktorú je môžeme porovnať s veľkosťou ostatných platničiek. Z dôvodu pokročilého veku alebo z dôvodu úrazu medzistavcovej platničky môže nastať situácia, kedy je zr
Hernie alebo protrúzia disku: medzistavcová platnička podlieha v priebehu rokov degeneratívnemu procesu, pričom sa stáva stále tuhšou a málo elastickou. Počas tohto procesu sa môže automaticky naštrbiť, čo spôsobí everziu želatinového materiálu bez toho, aby sa uvoľnil gél nachádzajúci sa v jadre platničky. Hovoríme teda o protrúzii disku. Ak sa medzistavcová platnička zlomí úplne, gél z rôsolovitého jadra zvyčajne vytečie a prenikne do okolitých oblastí, čo spôsobuje kompresné problémy ovplyvňujúce neurologické štruktúry (senzorika, motorika). Tento patologický stav sa nazýva ischias. Rozdiel medzi dvoma ochoreniami (protrúzia a hernia) je v stupni poškodenia platničky. Protrúzia je oproti hernii menej závažná, no bolestivá. Treba zdôrazniť, že mnoho ľudí má protrúzie alebo hernie bez toho, aby o tom vedeli, mnohokrát sa na ich diagnózu príde náhodne počas inštrumentálneho vyšetrenia. Liečba môže toto poškodenie platničky zmierniť. Treba vziať do úvahy, že takéto ochorenie nemožno ľahko a definitívne vyliečiť. Vo väčšine prípadov je však možné sa s týmto ochorením naučiť žiť. Dôležité je k problému pristupovať správny spôsobom, posturálnou liečbou zameranou na vyváženie postihnutej časti, obmedzením preťažovania a pokúsiť sa obnoviť priestor medzi stavcami tak, aby platnička netlačila na nervové zakončenia.
Spinálna stenóza: stenóza driekového kanála je zúženie miechového kanála zapríčinené hlavne artritickou degeneráciou. Z röntegnového snímku vidieť, že priestor medzi jedným alebo viacerými stavcami je zmenšený. Reč je o ochoreniach platničiek akými sú napr. herniovaný disk alebo protrúzia, pri ktorých dochádza k zníženiu tlmiacej funkcie platničiek. Tento stav môže byť "normálny" u staršieho človeka, no často týmto ochorením trpia aj mladí ľudia. Sedavý život a práca zvyšujú riziko tohto ochorenia, a preto by sme sa mali vyhýbať faktorom vedúcimk tejto dysfunkcii.
Následkom toho dochádza k stlačeniu nervových zakončení. Najčastejším príznakom býva krívanie alebo neschopnosť pacienta chodiť na dlhé vzdialenosti, ako aj potreba zastavenia sa po každom krátkom úseku chôdze. Niekedy sa tento príznak viaže aj k iným ochoreniam artrózneho typu ako napr. artróza bedrového kĺbu. Konečná liečba je chirurgická, a to aj u pacientov nad sedemdesiat rokov. Je založená na laminektómii (operatívnom odstránení zadnej časti chrbticového oblúka, ktorý prekrýva nervové zakončenia). Takýto zákrok je veľmi delikátna záležitosť, vykonáva sa výhradne po fyzioterapii zameranej na zmiernenie bolesti (nie menej ako 6 mesiacov). Je dôležité sa obrátiť na odborníkov na neurochirurgiu s preukázanými skúsenosťami s týmto typom zákroku.
Adduktory sú intenzívne zaťažované najmä pri korčuľovaní, behu cez prekážky, futbale, ale aj pri lyžovaní. Najčastejšie je postihnutý m. adductor magnus. Bolesť je lokalizovaná do miesta začiatku šľachy, v mieste úponu na lonovú kosť a šíry sa do triesla. Často bolesť na začiatku záťaže ustúpi a vráti sa až po skončení záťaže. Pri vyšetrení je bolesť vyvolaná addukciou proti odporu. V prevencii je dôležitý strečing pred vlastnou záťažou. Liečba spočíva v obmedzení záťaže na 1-2 týždne. Väčšinou pri kľudovom režime bolesť ustúpi. V opačnom prípade sa bolesť stáva chronickou. Záťaž adduktorov je možná až vtedy, keď nevyvoláva bolestivosť. Doporučuje sa termoterapia, terapia rázovou vlnou, dynamické cvičenia, izometrické cvičenia bedrového kĺbu bez záťaže adduktorov. Záťaž je postupne zvyšovaná. Plná záťaž je možná až po 1- 3 mesiacoch.
Ak chcete bolestiam predísť alebo už ich pociťujete, navštívte našu ambulanciu.
Dobré výsledky boli zaznamenané pri:
Po vlastnej skúsenosti odporúčame návštevu kryosany :
https://www.x-bionicsphere.com/kryosauna/
Anatómia ramena:
Rameno je veľmi komplexný kĺb, umožňujúci pohyby do širokého priestoru, čo z neho činí najpohyblivejší a zároveň aj najlabilnejší kĺb ľudského tela.
Pohyby, ktoré môže rameno vykonávať, sú mnohé, tie zásadné sú addukcia (priťahovanie), abdukcia (odťahovanie), zdvíhanie a krúženie (kombinácia zákaldných pohybov).
Kĺb medzi ramennou kosťou a lopatkou býva obzvlášť postihovaný syndrómom zmrznutého ramena (zápal kĺbového puzdra ramena = adhezívna kapsulitída). V skutočnosti môžeme definovať kĺbové puzdro ako obal hustého spojivového tkaniva, ktorý spája kosti a kompletne obaľuje glenohumerálny ramenný kĺb. Vedľa na obrázku je možné ľahko spozorovať bielu štruktúru, ktorá obaľuje a stabilizuje kĺb, spolu s činnosťou svalového aparátu, ktorý posilňuje rameno počas pohybu.
Klasifikácia:
Primárna adhezívna kapsulitída (idiopatická): je charakteristická spontánnym, často postupným nástupom v priebehu niekoľkých týždňov. Väčšinou býva unilaterálna, aj keď sa po pár rokoch zvykne často prejavovať aj na druhej končatine. Postihuje najmä ženy vo veku 45 - 60 rokov. Neexistuje teda jej jasný patologický mechanizmus. Vo všeobecnosti pociťujú pacienti náhlu bolesť v pravom alebo ľavom ramene, ktorá sa v nasledujúcich dňoch postupne zväčšuje. Pacient v prvých dňoch berie protizápalové lieky, ktoré poskytnú dočasnú úľavu, no akonáhle doúčinkujú, bolesť sa zvyčajne vracia. Postupom času má účinnosť protizápalových liekov tendenciu klesať a obzvlášť noc sa stáva pre pacienta nočnou morou. Pacient pociťuje bolesť pri každom pohybe, možnosť pohybu postupne klesá.
Sekundárna adhezívna kapsulitída: je typom zamrznutého ramena v dôsledku rôznych všeobecne známych príčin (následky zlomeniny hornej končatiny), distorzné úrazy alebo priame
úrazy ramena. Vo všeobecnosti býva postihnutá dominantná ruka a prognóza je tým lepšia, čím skôr je stanovená diagnóza (na rozdiel od primárnej adhezívnej kapsulitídy).
Klinický obraz zamrznutého ramena:
Klinicky rozlišujeme tri fázy zamrznutého ramena:
Bolestivá fáza (fáza zamŕzania ramena): môže trvať 2 - 9 mesiacov, je charakteristická zhoršujúcou sa bolesťou v oblasti ramena a obmedzením pohybu v dôsledku progresívnej bolesti. Príznaky tejto fázy sú bolesť ramena, ktorá sa môže šíriť až do lakťa. Je to fáza, ktorú majú takmer všetci pacienti sklon podceňovať, nakoľko dúfajú, že bolesť prejde. Ak sa bolesti čelí okamžite, prostredníctvom fyzioterapie možno túto fázu zastaviť. Ak je však podceňovaná, následky budú skoro vždy veľmi vážne.
Fáza stuhnutia: trvá 4 - 12 mesiacov a je charakteristická vážnym obmedzením kĺbu, predovšetkým neschopnosťou abdukcie (bočný zdvih ramena), externej a hlavne internej rotácie ramena.
Fáza rozmŕzania: doba trvania je veľmi premenlivá a je charakteristická postupným obnovením pohybu kĺbu. Do tejto fázy je možné sa prepracovať výhradne prostredníctvom fyzioterapie.
Diagnóza zamrznutého ramena je v podstate klinická a pozostáva z dvoch častí:
• Ortopedické vyšetrenie: lekár si vypočuje symptómy a pokračuje fyzikálnym vyšetrením pohybujúc ramenom v pohybových rovinách, pričom venuje pozornosť stupňu bolesti a obmedzeniam pohybu kĺbu. Počas tejto návštevy sa pristupuje k niektorým ortopedickým testom za účelom vylúčenia sekundárnej kapsulitídy alebo zranení svalov a šliach, ktorých bolesť môže byť príčinou funkčnej impotencie, a teda zmrznutého ramena.
• Radiografické vyšetrenie: RX bývajú všeobecne nariadené pri zisťovaní problémov s kosťami ako artróza alebo prítomnosť kalcifikácii v kĺboch. Môžu byť doplnené o ultrazvuk a magnetickú rezonanciu, aby sa odhalil prípadný zápal tkanív, zvýšené množstvo kĺbovej tekutiny, ale predovšetkým prípadné poranenie šľachy.
Pri športe môžu byť svalové zranenia predvídateľným následkom cvičenia, počas ktorého dochádza k preťažení svalu (ide najmä o cvičenia, ktorých cieľom je vypracovanie tela a nadobudnutie svalovej hmoty). Keď takáto záťaž prekročí prijateľnú úroveň, dochádza k úrazu. V skutočnosti došlo v poslednej dobe k nárastu počtu takýchto situácií, ktoré sú časté aj u dokonale vytrénovaných športovcov.
Príčiny:
príčiny svalových zranení môžu byť klasifikované nasledovne (Benazzo, Testa a Zanon):
nekontrolované pasívne natiahnutie
pasívne natiahnutie + kontrakcia
ko - kontrakcia
trenie v dôsledku náhlej koncentrickej kontrakcie
dysfunkcia neuromuskolárneho stimulu
priame zranenie
Vo všeobecnosti sú svalové zranenia dôsledkom periférnej alebo centrálnej.
Periférna únava nie je nič iné ako lokálna metabolická porucha rôzneho pôvodu, zatiaľčo centrálna únava je komplexnejší jav spojený s biochemickou nerovnováhou, ktorá zahŕňa látky ako triptofan (TRP), jeho derivát serotonín a aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (BCAA). Počas dlhšieho cvičenia sa zvyšuje hladina voľného TRP a následne aj pomer TR/BCAA. To má za následok prechod väčšieho množstva TRP cez hematoencefalickú bariéru, čo spôsobuje zvýšenú tvorbu serotonínu. Následne dochádza k potlačeniu funkcie dopaminergického systému poklesom vzrušenia a motivácie. Záverom tejto kapitoly treba zdôrazniť potrebu optimálne rozdeliť cvičenie tak, aby bolo možné svaly adekvátne uvoľniť.
Čo sa týka vytrvalostného behu, svalové zranenia sú zapríčinené technickými nedostatkami behu, nedostatočnou svalovou flexibilitou alebo koordináciou, nadmernou svalovou kontrakciou, nedostatočným zahriatím svalov alebo nedostatočným uvoľnením svalstva po predchádzajúcej športovej námahe. Tento posledný bod je nevyhnutný, nakoľko si mnohí amatérski športovci myslia, že príčinou zranenia svalu je nedostatočná svalová sila, zatiaľ čo častou príčinou býva práve ich nedostatočné uvoľnenie. Dôkazom toho je aj to, že zranenia svalov a vyskytujú aj u šampiónov (u ktorých je svalový deficit nepravdepodobný). Príčinou svalového zranenia môže byť tiež neobvyklý spôsob behu, ako napr. keď sa niekto snaží zmeniť vlastný poklus alebo behá striedavo do kopca a dolu.
Klasifikácia:
Kategória akútnych svalových zranení zahŕňa rôzne druhy patológií, zoradených podľa závažnosti poškodenia svalu. Literatúra ponúka mnoho podobných, no nie vo všetkom
zhodujúcich sa členení. Najčastejšie postihnutými svalmi sú štvorhlavý stehenný sval, trojhlavý lýtkový sval a zadné stehenné svaly.
Na základe klasifikácie, ktorú spracovali Kouvalchouk (1992) a Nanni (2002), je možné nasledovné členenie poranení svalov podľa závažnosti:
kontraktúra: alebo zranenie 0. stupňa, sval je stiahnutý
elongácia (natiahnutie): zranenie 1. stupňa, dochádza k natiahnutiu svalových vláken, ale
nie k ruptúre
natrhnutie: zranenie 2. stupňa, v tomto prípade dochádza k natrhnutiu svalových vláken
a hemorágii, následne sa pod kožou objavujú podliatiny:
stupeň - ruptúra malého počtu vláken
stupeň - ruptúra viacerých vláken
stupeň - čiastočná ruptúra
ruptúra: v tomto prípade dochádza k pretrhnutí vláken celého svalu
V bežnom jazyku hovoríme o sťahovaní a natrhnutí svalov, atď. V skutočnosti však treba zranenie alebo úraz popísať na základe toho, čo vo svale vyvoláva. Ak dobre porozumieme tomu, čo sa deje so svalom, budeme schopní zranenie ľahko diagnostikovať.
Pri kontraktúrach pociťujeme v postihnutom svale bolesť, čo negatívne ovplyvňuje jeho výkonnosť. Fyzikálne vyšetrenie umožňuje patológiu ľahko overiť, či už na základe symptómov alebo palpácie, vďaka ktorej je možné zistiť, či je sval stiahnutý. V prípade elongácie sa bolesť šíri po celej dĺžke svalu (svalovej fascie). U natrhnutia je bolesť väčšinou sústredená v jednom bode a je možné lokalizovať modriny alebo hematómy. V prípade ruptúry je okrem bolesti a hematómu zreteľný aj bod, v ktorom došlo k pretrhnutiu svalových vláken.
Ultrazvuk umožňuje zistiť presný stav patologického javu, sledovať jeho priebeh a hojenie.
Čo je distorzia:
Ak chceme presne definovať distorziu, môžeme tvrdiť, že ide o dočasné a neúplné narušenie kĺbového spojiva medzi dvoma kosťami. V prípade podvrnutia členka ide o narušenie kĺbového spojiva medzi distálnymi kosťami nohy - píšťalou (tibiou), ihlicou (fibulou) a prvou kosťou chodidla - členkovou kosťou (talusom). Tento typ distorzie sa nazýva podvrtnutie talokrurálneho kĺbu.
Odhaduje sa, že len v Taliansku sa vyskytne aspoň 5000 podvrtnutí členka, pričom najčastejšie k tomuto druhu distorzie dochádza pri športe, ale aj v každodennom živote. Dôvod častého výskytu podvrtnutia členka treba hľadať najmä v anatómii tohto kĺbu, ktorý je zaťažovaný celou hmotnosťou tela, a predovšetkým v pohyboch, umožňuje.
Faktory vedúce k distorzii členka:
Niektoré morfologické a funkčné charakteristiky (kĺbová voľnosť, nadváha, dysmetrie, axiálne alebo torzné abnormality dolnej končatiny, posturálna nerovnováha)
zmeny ložiska (anomálie zadnej časti chodidla)
svalová nerovnováha (hypotónia)
zmeny a poruchy propriocepcie
nevhodná obuv
nepravidelný terén, blatisté, zľadovatené a syntetické povrchy
Podvrtnutie členka s poškodením vonkajších väzivových štruktúr
Tento typ podvrtnutia členka je najčastejší, nakoľko súvisí s anatómiou oblasti členka, ktorá je pri pohybe málo "chránená". Väzivá, ktoré sú považované za stabilizátory sú lig. talofibulare anterius, lig. talofibulare posterius a lig. calcaneofibulare. Tieto väzivá bývajú najviac postihnuté zraneniami. Inverzné podvrtnutie členka s poškodením vonkajších väzivových štruktúr je klasický prípad, kedy sa chodidlo pretočí do vnútornej strany.
Podvrtnutie členka s poškodením vnútorných väzivových štruktúr
Takýto typ poškodenia je veľmi zriedkavý a nastáva po pretočení chodidla do vonkajšej strany. Tomuto pohybu vo všeobecnosti zabraňuje ihlica, ktorá sa pri nadmernej námahe alebo napätí zvyčajne zlomí (zlomenina distálnej epifýzy). V prípade, že kosť zostane neporušená, povolí zvyčajne vnútorné väzivo, čo sa prejavuje najmä opuchom.
Príznaky podvrtnutia členka:
Podvrtnutie členka môže nastať u kohokoľvek, v ktoromkoľvek momente chôdze alebo počas behu. V závislosti od spôsobu distorzie, príznaky môžu byť málo závažné alebo naopak ochromujúce.
Prvým príznakom býva prirodzene ostrá bolesť, ktorá môže vystreľovať do chodidla, päty alebo vyššie do nohy. Takmer okamžite vzniká opuch (edém) pokrývajúci členok z vonkajšej aj vnútornej strany.
Krátko na to sa objaví podliatina s hematómom, ktorý môže byť mierny až šíriaci sa po celej ploche postihnutého miesta. Vo všeobecnosti prítomnosť opuchu indikuje poškodenie väzív, ktoré sa musí okamžite vyšetriť.
Nastáva funkčné obmedzenie spôsobené bolesťou, ktorú pacient pociťuje pri pohyboch kĺbu.
Nestabilita talokrurálneho kĺbu: palpáciiou možno nahmatať bolestivé body, pod členkom možno jednou rukou vyšetriť vonkajšiu nestabilitu, nahmatajúc kĺbovú chrupavku členku.
Klasifikácia distorzie členka:
0. stupeň: vychýlenie talusu o menej než 8°, bez ruptúry väzivových štruktúr
1. stupeň: vychýlenie talusu o 10°-20°, ruptúra lig. talofibulare anterius
2. stupeň: vychýlenie talusu o 20°-30°, ruptúra lig. talofibulare anterius a a lig. calcaneofibulare 3. stupeň: vychýlenie talusus o viac než 30°, ruptúra troch väzivových štruktúr
Podľa iných klasifikácií sa distorzia rozdeľuje len na základe troch stupňov závažnosti: distorzia 1. stupňa, distorzia 2. stupňa, distorzia 3. stupňa (Clanton, 1999).
Distorzia 1. stupňa (Clanton, 1999): čiastočná ruptúra jedného väziva, opuch, bolesť, nemožnosť vykonávania športových aktivít
Distorzia 2. stupňa (Clanton, 1999): čiastočná ruptúra jedného alebo viacerých väzív, opuch, bolesť nestabilita členka, nemožnosť vykonávania športových aktivít
Distorzia 3. stupňa (Clanton, 1999): úplná ruptúra jedného alebo viacerých väzív, opuch, akútna bolesť
Čo je pätová ostroha?
Podľa definície je pätová ostroha druhom exostózy: ide o benígny nádor kosti, čiže vápnikový výrastok na pätovej kosti pokrytý chrupavkovým tkanivom.
Vyskytuje sa hlavne pri metafýzach,v oblastiach napájania svalov aleboväzivových štruktúrach, ktoré často podliehajú trakciám alebo neustálemu naťahovaniu. Najčastejšie postihnutými
oblasťami bývajú kolená (často u mladých ľudí s Osgood - Schlatterovou chorobou, alebo práve päta, a to v mieste, v ktorom sa na ňu napája pozdĺžne väzivo chodidla.
Aké sú príznaky pätovej ostrohy?
K ochoreniu dochádza často náhle, bez vykonania akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla mať za následok túto tupú a veľmi nepríjemnú bolesť: akonáhle sa človek ráno po prebudení dotkne chodidlami zeme, cíti silnú bolesť pod pätovou kosťou. Mnohokrát však bývajú spúšťačom tohto ochorenia nepohodlné topánky, dlhé chodenie alebo aj nie obzvlášť unavujúce cvičenie.
Charakteristickým príznakom ochorenia je tupá bolesť, ktorá sa počas chôdze alebo státia stáva niekedy až neznesiteľnou, no zmizne vo chvíli, keď nie je chodidlo zaťažované váhou ľudského tela. Takáto bolesť má sklony sa zhoršovať alebo zlepšovať s určitým typom obuvi. V najmenej závažných prípadoch nastupuje bolesť výhradne ráno a počas dňa zmizne. Naopak, v zložitejších prípadoch je jediným momentom, v ktorom možno nájsť úľavu, práve večer v posteli, keď päta nie je zaťažovaná.
Ako sa diagnostikuje pätová ostroha?
Na základe fyzikálneho a hmatového vyšetrenie možno obdržať vysoko kvalitnú informáciu týkajúcu sa vyšetrovanej plochy, no správnejšiu diagnostiku tohto ochorenia môže poskytnúť rádiografia. Vďaka nej je možné postrehnúť viac či menej výrazný výčnelok nachádzajúci sa priamo v oblasti pätovej
kosti. Niekedy je jasná oblasť zodpovedajúca pozdĺžnemu väzivu príznakom bolesti a počiatočnej kalcifikácie väziva.
Čo je príčinou?
najčastejšie sú príčiny posturálneho charakteru: skrátenie zadného svalového reťazca, skrátenie plantárnych alebo lýtkových svalov
príčiny spojivového charakteru: skrátenie aponeurózy a pozdĺžneho väziva
mechanické príčiny: nesprávna alebo nevhodne tvarovaná obuv (v tomto prípade bývajú často na príčine lacné topánky bez primeranej podrážky, ktoré narušujú normálnu kinetiku chôdze.
Popis:
Doplnok výživy na udržanie pružnosti a správneho fungovania šliach a spojivového tkaniva.
Výhody:
Maximálny komfort užívania
Vyriešenie problému s prehĺtaním tabliet
Rýchla absorpcia k depozitným miestam
Výborná znášanlivosť a šetrnosť k tráviacemu ústrojenstvu
Príjemná chuť
Jedinečné prírodné zloženie
Určený:
Všetkým osobám pri zápalových ochoreniach šliach a úponov šliach ale najmä pri :
plantárnej fascitíde
tenisovom lakti
golfovom lakti
baníckom lakti
zápale achilovej šľachy
burzitíde ramena
iliotibiálnom syndróme
styloradiálnej tendosynovitíde
Zloženie:
Voda s komplexom na šľachy a väzy ( Pagaštan konský /Aesculus hippocastanum/¸ Sladovka hladkoplodá/Glycyrrhiza glabra/¸ Lipa malolistá /Tilia cordata/¸Kostihoj lekársky /Symphytum officinale/¸ Komonica lekárska / Melilotus officinalis/¸Breza previsnutá /Betula pendula/¸ Praslička roľná/Equisetum arvense/¸Všehojovec štetinatý /Eleutherococcus senticosus/¸ Nátržnica močiarna /Comarum palustre/¸ Šalvia lekárska /Salvia officinalis/¸ Invertný cukor¸ Kyselina L- askorbovḠSorbát draselný (E202).
Dávkovanie: 15 ml 1 x denne. Užívajte po dobu 30 dní.
Vyskúšala som už viaceré formy kĺbovej výživy - viac či menej účinných. No občas som už mala pocit, že do seba "ládujem" nekonečné množstvo tabliet, ktorým ktovie ako dlho trvá, kým sa dostanú na miesto riešenia problému. Preto mi na výrobku HYALUTIDIN vyhovuje jej ľahko vstrebateľná tekutá forma v podobe chutného sirupu, ktorá navyše nerobila problémy ani môjmu citlivému tráviacemu ústrojenstvu. Ďalšou výhodou je užívanie len jednej dávky denne (30 ml) namiesto 4-6 odporúčaných kapsúl pri iných produktoch. Takisto som nespozorovala ani nejaké nežiaduce vedľajšie účinky.
Podľa výrobcu by mali byť výsledky viditeľné už po dvoch týždňoch suplementovania. Vzhľadom k tomu, že nemám výraznejšie problémy s kĺbami a užívanie tohto výrobku je pre mňa skôr preventívne a posilňujúce, považujem za objektívnejšie obdobie na posúdenie účinkov jeden mesiac. Napriek náročným triatlonovým tréningom som nespozorovala žiadnu bolesť ani preťaženie či nepríjemný tlak. Telo jednoducho šliape naplno a nezastavil ho žiaden kopec - výbeh, zbeh, ani dlhšie trate po asfalte. Z času na čas moje kĺby trpia (kolená, členky, spodná chrbtica) a trochu ich cítim najmä z dôvodu otrasov. Počas obdobia užívania HYALUTIDINU som si však žiaden takýto problém nevšimla a dá sa povedať, že moja regenerácia bola o čosi rýchlejšia.
Medzi časté príčiny návštevy ortopéda s dieťaťom v detskom veku radíme odchýlky chôdze a postavenia dolných končatín a "ploché nohy". Deti častokrát nekráčajú tak, ako malí dospelí, čo často zneisťuje rodičov dieťaťa a ostatných rodinných príslušníkov. Napr. zdravé batoľa chodí na širokej báze a má zo začiatku nohy do "O" (tzv. varózne postavenie),...
Kolagénové injekcie GUNA MD patria medzi certifikované zdravotnícke pomôcky určené na komplexnú terapiu bolesti pohybového aparátu. Využívajú telu vlastné látky vo fyziologických koncentráciách, v kombinácii s rastlinnými extraktmi a ďalšími prírodnými látkami. Ich úlohou je čo najprirodzenejšie regulovať fyziologické funkcie nášho organizmu...
Pohyb je neodmysliteľnou súčasťou života a je prejavom zdravého ľudského organizmu. Už od narodenia je vývinovým cieľom každého jedinca naučiť sa pohybovať samostatne, naučiť sa samostatne sedieť, stáť, chodiť, naučiť sa činnosti každodenného života. Niektorí posúvajú svoje hranice a okrem bežných aktivít sa venujú rôznym športom, či už rekreačne...
Kontrola bedrových kĺbikov patrí určite do rúk odborníka a je preto mimoriadne dôležité nepodceniť ich vývoj už v novorodeneckom veku. Návšteva detského ortopéda je potrebná už v 1. mesiaci života, kedy ešte nie je bedro u novorodenca "stabilizované". Pripraví sa sonografický skríning a v prípade patologického nálezu sa určí spôsob liečby.
Pri celkovom zdraví každého jedinca je veľmi dôležitá dynamická rovnováha metabolických a fyziologických procesov. Porušenie tejto rovnováhy vedieť k záťažovému podnetu organizmu v podobe stresu. Medzi takéto stresory patrí aj intenzívna fyzická záťaž.
Degeneratívna artróza je nezápalové degeneratívne kĺbové ochorenie, ktoré je charakterizované degradáciou kĺbovej chrupavky, subchondrálnou sklerózou, tvorbou osteofytov a zmenami mäkkých tkanív, ktoré zahrňujú synoviálnu membránu, kĺbne púzdro, kĺbne väzy a svaly.
Kyselina hyaluronová je viskoelastický doplnok, ktorý je náhradou synoviálnej tekutiny, ktorá sa nachádza v kĺbe. Synoviálna tekutina kĺb vyživuje, znižuje trenie kĺbovej chrupavky, zlepšuje jej pružnosť a štruktúru, zmierňuje bolesti a pôsobí aj protizápalovo.
