Aktuality

Svalové zranenie

Pri športe môžu byť svalové zranenia predvídateľným následkom cvičenia, počas ktorého dochádza k preťažení svalu (ide najmä o cvičenia, ktorých cieľom je vypracovanie tela a nadobudnutie svalovej hmoty). Keď takáto záťaž prekročí prijateľnú úroveň, dochádza k úrazu. V skutočnosti došlo v poslednej dobe k nárastu počtu takýchto situácií, ktoré sú časté aj u dokonale vytrénovaných športovcov.

Príčiny:
príčiny svalových zranení môžu byť klasifikované nasledovne (Benazzo, Testa a Zanon):

  • nekontrolované pasívne natiahnutie

  • pasívne natiahnutie + kontrakcia

  • ko - kontrakcia

  • trenie v dôsledku náhlej koncentrickej kontrakcie

  • dysfunkcia neuromuskolárneho stimulu

  • priame zranenie

    Vo všeobecnosti sú svalové zranenia dôsledkom periférnej alebo centrálnej.

    Periférna únava nie je nič iné ako lokálna metabolická porucha rôzneho pôvodu, zatiaľčo centrálna únava je komplexnejší jav spojený s biochemickou nerovnováhou, ktorá zahŕňa látky ako triptofan (TRP), jeho derivát serotonín a aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (BCAA). Počas dlhšieho cvičenia sa zvyšuje hladina voľného TRP a následne aj pomer TR/BCAA. To má za následok prechod väčšieho množstva TRP cez hematoencefalickú bariéru, čo spôsobuje zvýšenú tvorbu serotonínu. Následne dochádza k potlačeniu funkcie dopaminergického systému poklesom vzrušenia a motivácie. Záverom tejto kapitoly treba zdôrazniť potrebu optimálne rozdeliť cvičenie tak, aby bolo možné svaly adekvátne uvoľniť.

    Čo sa týka vytrvalostného behu, svalové zranenia sú zapríčinené technickými nedostatkami behu, nedostatočnou svalovou flexibilitou alebo koordináciou, nadmernou svalovou kontrakciou, nedostatočným zahriatím svalov alebo nedostatočným uvoľnením svalstva po predchádzajúcej športovej námahe. Tento posledný bod je nevyhnutný, nakoľko si mnohí amatérski športovci myslia, že príčinou zranenia svalu je nedostatočná svalová sila, zatiaľ čo častou príčinou býva práve ich nedostatočné uvoľnenie. Dôkazom toho je aj to, že zranenia svalov a vyskytujú aj u šampiónov (u ktorých je svalový deficit nepravdepodobný). Príčinou svalového zranenia môže byť tiež neobvyklý spôsob behu, ako napr. keď sa niekto snaží zmeniť vlastný poklus alebo behá striedavo do kopca a dolu.

    Klasifikácia:

    Kategória akútnych svalových zranení zahŕňa rôzne druhy patológií, zoradených podľa závažnosti poškodenia svalu. Literatúra ponúka mnoho podobných, no nie vo všetkom

zhodujúcich sa členení. Najčastejšie postihnutými svalmi sú štvorhlavý stehenný sval, trojhlavý lýtkový sval a zadné stehenné svaly.

Na základe klasifikácie, ktorú spracovali Kouvalchouk (1992) a Nanni (2002), je možné nasledovné členenie poranení svalov podľa závažnosti:

  • kontraktúra: alebo zranenie 0. stupňa, sval je stiahnutý

  • elongácia (natiahnutie): zranenie 1. stupňa, dochádza k natiahnutiu svalových vláken, ale

    nie k ruptúre

  • natrhnutie: zranenie 2. stupňa, v tomto prípade dochádza k natrhnutiu svalových vláken

    a hemorágii, následne sa pod kožou objavujú podliatiny:

    1. stupeň - ruptúra malého počtu vláken

    2. stupeň - ruptúra viacerých vláken

    3. stupeň - čiastočná ruptúra

  • ruptúra: v tomto prípade dochádza k pretrhnutí vláken celého svalu

    V bežnom jazyku hovoríme o sťahovaní a natrhnutí svalov, atď. V skutočnosti však treba zranenie alebo úraz popísať na základe toho, čo vo svale vyvoláva. Ak dobre porozumieme tomu, čo sa deje so svalom, budeme schopní zranenie ľahko diagnostikovať.

    Pri kontraktúrach pociťujeme v postihnutom svale bolesť, čo negatívne ovplyvňuje jeho výkonnosť. Fyzikálne vyšetrenie umožňuje patológiu ľahko overiť, či už na základe symptómov alebo palpácie, vďaka ktorej je možné zistiť, či je sval stiahnutý. V prípade elongácie sa bolesť šíri po celej dĺžke svalu (svalovej fascie). U natrhnutia je bolesť väčšinou sústredená v jednom bode a je možné lokalizovať modriny alebo hematómy. V prípade ruptúry je okrem bolesti a hematómu zreteľný aj bod, v ktorom došlo k pretrhnutiu svalových vláken.

    Ultrazvuk umožňuje zistiť presný stav patologického javu, sledovať jeho priebeh a hojenie.

Podvrtnutie členka

Čo je distorzia:

Ak chceme presne definovať distorziu, môžeme tvrdiť, že ide o dočasné a neúplné narušenie kĺbového spojiva medzi dvoma kosťami. V prípade podvrnutia členka ide o narušenie kĺbového spojiva medzi distálnymi kosťami nohy - píšťalou (tibiou), ihlicou (fibulou) a prvou kosťou chodidla - členkovou kosťou (talusom). Tento typ distorzie sa nazýva podvrtnutie talokrurálneho kĺbu.

Odhaduje sa, že len v Taliansku sa vyskytne aspoň 5000 podvrtnutí členka, pričom najčastejšie k tomuto druhu distorzie dochádza pri športe, ale aj v každodennom živote. Dôvod častého výskytu podvrtnutia členka treba hľadať najmä v anatómii tohto kĺbu, ktorý je zaťažovaný celou hmotnosťou tela, a predovšetkým v pohyboch, umožňuje.

Faktory vedúce k distorzii členka:

Niektoré morfologické a funkčné charakteristiky (kĺbová voľnosť, nadváha, dysmetrie, axiálne alebo torzné abnormality dolnej končatiny, posturálna nerovnováha)

  • zmeny ložiska (anomálie zadnej časti chodidla)

  • svalová nerovnováha (hypotónia)

  • zmeny a poruchy propriocepcie

  • nevhodná obuv

  • nepravidelný terén, blatisté, zľadovatené a syntetické povrchy

    Podvrtnutie členka s poškodením vonkajších väzivových štruktúr

    Tento typ podvrtnutia členka je najčastejší, nakoľko súvisí s anatómiou oblasti členka, ktorá je pri pohybe málo "chránená". Väzivá, ktoré sú považované za stabilizátory sú lig. talofibulare anterius, lig. talofibulare posterius a lig. calcaneofibulare. Tieto väzivá bývajú najviac postihnuté zraneniami. Inverzné podvrtnutie členka s poškodením vonkajších väzivových štruktúr je klasický prípad, kedy sa chodidlo pretočí do vnútornej strany.

    Podvrtnutie členka s poškodením vnútorných väzivových štruktúr

    Takýto typ poškodenia je veľmi zriedkavý a nastáva po pretočení chodidla do vonkajšej strany. Tomuto pohybu vo všeobecnosti zabraňuje ihlica, ktorá sa pri nadmernej námahe alebo napätí zvyčajne zlomí (zlomenina distálnej epifýzy). V prípade, že kosť zostane neporušená, povolí zvyčajne vnútorné väzivo, čo sa prejavuje najmä opuchom.

    Príznaky podvrtnutia členka:

    Podvrtnutie členka môže nastať u kohokoľvek, v ktoromkoľvek momente chôdze alebo počas behu. V závislosti od spôsobu distorzie, príznaky môžu byť málo závažné alebo naopak ochromujúce.

    Prvým príznakom býva prirodzene ostrá bolesť, ktorá môže vystreľovať do chodidla, päty alebo vyššie do nohy. Takmer okamžite vzniká opuch (edém) pokrývajúci členok z vonkajšej aj vnútornej strany.

    Krátko na to sa objaví podliatina s hematómom, ktorý môže byť mierny až šíriaci sa po celej ploche postihnutého miesta. Vo všeobecnosti prítomnosť opuchu indikuje poškodenie väzív, ktoré sa musí okamžite vyšetriť.

    Nastáva funkčné obmedzenie spôsobené bolesťou, ktorú pacient pociťuje pri pohyboch kĺbu.

    Nestabilita talokrurálneho kĺbu: palpáciiou možno nahmatať bolestivé body, pod členkom možno jednou rukou vyšetriť vonkajšiu nestabilitu, nahmatajúc kĺbovú chrupavku členku.

    Klasifikácia distorzie členka:

    0. stupeň: vychýlenie talusu o menej než 8°, bez ruptúry väzivových štruktúr
    1. stupeň: vychýlenie talusu o 10°-20°, ruptúra lig. talofibulare anterius
    2. stupeň: vychýlenie talusu o 20°-30°, ruptúra lig. talofibulare anterius a a lig. calcaneofibulare 3. stupeň: vychýlenie talusus o viac než 30°, ruptúra troch väzivových štruktúr

    Podľa iných klasifikácií sa distorzia rozdeľuje len na základe troch stupňov závažnosti: distorzia 1. stupňa, distorzia 2. stupňa, distorzia 3. stupňa (Clanton, 1999).
    Distorzia 1. stupňa (Clanton, 1999): čiastočná ruptúra jedného väziva, opuch, bolesť, nemožnosť vykonávania športových aktivít

    Distorzia 2. stupňa (Clanton, 1999): čiastočná ruptúra jedného alebo viacerých väzív, opuch, bolesť nestabilita členka, nemožnosť vykonávania športových aktivít
    Distorzia 3. stupňa (Clanton, 1999): úplná ruptúra jedného alebo viacerých väzív, opuch, akútna bolesť

Pätová ostroha

Čo je pätová ostroha?

Podľa definície je pätová ostroha druhom exostózy: ide o benígny nádor kosti, čiže vápnikový výrastok na pätovej kosti pokrytý chrupavkovým tkanivom.

Vyskytuje sa hlavne pri metafýzach,v oblastiach napájania svalov aleboväzivových štruktúrach,        ktoré často podliehajú trakciám alebo neustálemu naťahovaniu. Najčastejšie postihnutými
oblasťami bývajú kolená (často u mladých ľudí s Osgood - Schlatterovou chorobou, alebo práve päta, a to v mieste, v ktorom sa na ňu napája pozdĺžne väzivo chodidla.


Aké sú príznaky pätovej ostrohy?

K ochoreniu dochádza často náhle, bez vykonania akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla mať za následok túto tupú a veľmi nepríjemnú bolesť: akonáhle sa človek ráno po prebudení dotkne chodidlami zeme, cíti silnú bolesť pod pätovou kosťou. Mnohokrát však bývajú spúšťačom tohto ochorenia nepohodlné topánky, dlhé chodenie alebo aj nie obzvlášť unavujúce cvičenie.

Charakteristickým príznakom ochorenia je tupá bolesť, ktorá sa počas chôdze alebo státia stáva niekedy až neznesiteľnou, no zmizne vo chvíli, keď nie je chodidlo zaťažované váhou ľudského tela. Takáto bolesť má sklony sa zhoršovať alebo zlepšovať s určitým typom obuvi. V najmenej závažných prípadoch nastupuje bolesť výhradne ráno a počas dňa zmizne. Naopak, v zložitejších prípadoch je jediným momentom, v ktorom možno nájsť úľavu, práve večer v posteli, keď päta nie je zaťažovaná.

Ako sa diagnostikuje pätová ostroha?

Na základe fyzikálneho a hmatového vyšetrenie možno obdržať vysoko kvalitnú informáciu týkajúcu sa vyšetrovanej plochy, no správnejšiu diagnostiku tohto ochorenia môže poskytnúť rádiografia. Vďaka nej je možné postrehnúť viac či menej výrazný výčnelok nachádzajúci sa priamo v oblasti pätovej

kosti. Niekedy je jasná oblasť zodpovedajúca pozdĺžnemu väzivu príznakom bolesti a počiatočnej kalcifikácie väziva.

Čo je príčinou?

  • najčastejšie sú príčiny posturálneho charakteru: skrátenie zadného svalového reťazca, skrátenie plantárnych alebo lýtkových svalov

  • príčiny spojivového charakteru: skrátenie aponeurózy a pozdĺžneho väziva

  • mechanické príčiny: nesprávna alebo nevhodne tvarovaná obuv (v tomto prípade bývajú často na príčine lacné topánky bez primeranej podrážky, ktoré narušujú normálnu kinetiku chôdze.


TendoSedam®

Popis:

Doplnok výživy na udržanie pružnosti a správneho fungovania šliach a spojivového tkaniva.

Výhody:

Maximálny komfort užívania

Vyriešenie problému s prehĺtaním tabliet

Rýchla absorpcia k depozitným miestam

Výborná znášanlivosť a šetrnosť k tráviacemu ústrojenstvu

Príjemná chuť

Jedinečné prírodné zloženie

Určený:

Všetkým osobám pri zápalových ochoreniach šliach a úponov šliach ale najmä pri :

plantárnej fascitíde

tenisovom lakti

golfovom lakti

baníckom lakti

zápale achilovej šľachy

burzitíde ramena

iliotibiálnom syndróme

styloradiálnej tendosynovitíde

Zloženie:

Voda s komplexom na šľachy a väzy ( Pagaštan konský /Aesculus hippocastanum/¸ Sladovka hladkoplodá/Glycyrrhiza glabra/¸ Lipa malolistá /Tilia cordata/¸Kostihoj lekársky /Symphytum officinale/¸ Komonica lekárska / Melilotus officinalis/¸Breza previsnutá /Betula pendula/¸ Praslička roľná/Equisetum arvense/¸Všehojovec štetinatý /Eleutherococcus senticosus/¸ Nátržnica močiarna /Comarum palustre/¸ Šalvia lekárska /Salvia officinalis/¸ Invertný cukor¸ Kyselina L- askorbovḠSorbát draselný (E202).

Dávkovanie: 15 ml 1 x denne. Užívajte po dobu 30 dní.

Výhody HYALUTIDIN® HC AKTIV na základe vlastnej skúsenosti

Vyskúšala som už viaceré formy kĺbovej výživy - viac či menej účinných. No občas som už mala pocit, že do seba "ládujem" nekonečné množstvo tabliet, ktorým ktovie ako dlho trvá, kým sa dostanú na miesto riešenia problému. Preto mi na výrobku HYALUTIDIN vyhovuje jej ľahko vstrebateľná tekutá forma v podobe chutného sirupu, ktorá navyše nerobila problémy ani môjmu citlivému tráviacemu ústrojenstvu. Ďalšou výhodou je užívanie len jednej dávky denne (30 ml) namiesto 4-6 odporúčaných kapsúl pri iných produktoch. Takisto som nespozorovala ani nejaké nežiaduce vedľajšie účinky.

Podľa výrobcu by mali byť výsledky viditeľné už po dvoch týždňoch suplementovania. Vzhľadom k tomu, že nemám výraznejšie problémy s kĺbami a užívanie tohto výrobku je pre mňa skôr preventívne a posilňujúce, považujem za objektívnejšie obdobie na posúdenie účinkov jeden mesiac. Napriek náročným triatlonovým tréningom som nespozorovala žiadnu bolesť ani preťaženie či nepríjemný tlak. Telo jednoducho šliape naplno a nezastavil ho žiaden kopec - výbeh, zbeh, ani dlhšie trate po asfalte. Z času na čas moje kĺby trpia (kolená, členky, spodná chrbtica) a trochu ich cítim najmä z dôvodu otrasov. Počas obdobia užívania HYALUTIDINU som si však žiaden takýto problém nevšimla a dá sa povedať, že moja regenerácia bola o čosi rýchlejšia.

Medzi časté príčiny návštevy ortopéda s dieťaťom v detskom veku radíme odchýlky chôdze a postavenia dolných končatín a "ploché nohy". Deti častokrát nekráčajú tak, ako malí dospelí, čo často zneisťuje rodičov dieťaťa a ostatných rodinných príslušníkov. Napr. zdravé batoľa chodí na širokej báze a má zo začiatku nohy do "O" (tzv. varózne postavenie),...

Kolagénové injekcie GUNA MD patria medzi certifikované zdravotnícke pomôcky určené na komplexnú terapiu bolesti pohybového aparátu. Využívajú telu vlastné látky vo fyziologických koncentráciách, v kombinácii s rastlinnými extraktmi a ďalšími prírodnými látkami. Ich úlohou je čo najprirodzenejšie regulovať fyziologické funkcie nášho organizmu...

Pohyb je neodmysliteľnou súčasťou života a je prejavom zdravého ľudského organizmu. Už od narodenia je vývinovým cieľom každého jedinca naučiť sa pohybovať samostatne, naučiť sa samostatne sedieť, stáť, chodiť, naučiť sa činnosti každodenného života. Niektorí posúvajú svoje hranice a okrem bežných aktivít sa venujú rôznym športom, či už rekreačne...

Kontrola bedrových kĺbikov patrí určite do rúk odborníka a je preto mimoriadne dôležité nepodceniť ich vývoj už v novorodeneckom veku. Návšteva detského ortopéda je potrebná už v 1. mesiaci života, kedy ešte nie je bedro u novorodenca "stabilizované". Pripraví sa sonografický skríning a v prípade patologického nálezu sa určí spôsob liečby.

Pri celkovom zdraví každého jedinca je veľmi dôležitá dynamická rovnováha metabolických a fyziologických procesov. Porušenie tejto rovnováhy vedieť k záťažovému podnetu organizmu v podobe stresu. Medzi takéto stresory patrí aj intenzívna fyzická záťaž.

Degeneratívna artróza je nezápalové degeneratívne kĺbové ochorenie, ktoré je charakterizované degradáciou kĺbovej chrupavky, subchondrálnou sklerózou, tvorbou osteofytov a zmenami mäkkých tkanív, ktoré zahrňujú synoviálnu membránu, kĺbne púzdro, kĺbne väzy a svaly.

Kyselina hyaluronová je viskoelastický doplnok, ktorý je náhradou synoviálnej tekutiny, ktorá sa nachádza v kĺbe. Synoviálna tekutina kĺb vyživuje, znižuje trenie kĺbovej chrupavky, zlepšuje jej pružnosť a štruktúru, zmierňuje bolesti a pôsobí aj protizápalovo.

Potrebujete poradiť?