Najčastejšie športové poranenia pri behu

Zranenia patria k športu, treba s nimi rátať, sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Definícia hovorí: športový úraz je náhle narušenie celistvosti tkanív, ktoré vzniká pôsobením vonkajšieho násilia ( tlaku, sily) pri športovaní. Medzi najčastejšie športové zranenia aj podľa svetovej literatúry, patria:

1. natiahnutie, natrhnutie svalu - hlavnou príčinou svalových poranení je náhly alebo nekoordinovaný pohyb, ktorý vedie k náhlej kontrakcii na záťaž nepripraveného svalu, ako tomu býva u nedostatočného zahriatia pred výkonom, u nedostatočne trénovaných osôb, pri unavených alebo podchladených svaloch. Nedoliečené zranenia, celkové ochorenia, nevyrovnaná strata tekutín s poruchou elektrolytového hospodárstva, svalové dysbalancie a nedokonalé športové vybavenie sú faktory , ktoré riziko svalových poranení zvyšujú.

1. Poranenia šliach - najdôležitejším faktorom vedúcim k poškodeniu šliach je častá záťaž a mechanické preťaženie. Najčastejšie dochádza k postihnutiu šliach v tzv. prechodných obdobiach, kedy nastáva zmena spôsobu zapojenia postihnutej anatomickej oblasti , napr. v snahe zvýšiť športovú výkonnosť zaradením nových tréningových frekvencií, pri zmene športového náradia, pri prechode na inú kvalitu povrchu, pri nácviku nových techník, pri zahájení tréningu po období inaktivity v dôsledku úrazu. Zdravé šľachy ,napr. Achillova šľacha, ligamentum patellae , sa pretrhnú len zriedkavo. Ale chronicky namáhané, preťažované a oslabené šľachy sa môžu roztrhnúť aj pri bežnej činnosti.

1. Poranenia kolien - bolesť kolien môže spôsobiť nesprávne alebo nadmerné preťaženie , ktoré ničí kĺbnu chrupavku a mäkké tkanivá. Ich opakujúcim sa preťažením vznikne najprv mierna bolesť, ktorá môže vyústiť až v seriózny zápal s typickými klinickými príznakmi. Bolesť môže však spôsobiť aj náhle zranenie, od ktorého sa odvíjajú následné bolesti pri danej športovej aktivite. K zraneniu najčastejšie dochádza počas prudkého pohybu, pri doskoku, pri zmenách pohybu ( trailové behy). Najčastejšie sa poraní predný skrížený väz, postranné väzy a menisky.

Poranenie predného skríženého väzu - vzniká traumou , náplň v kolene je prítomná až u 75 %, často býva poškodený vonkajší postranný väz a meniskus. Prvým cieľom po úraze je zmierniť bolesť a opuch. Pri rozhodovaní medzi konzervatívnou a operačnou liečbou musíme vziať do úvahy stupeň aktivity, pridružené poranenia meniskov a väzov, stupeň nestability a motiváciu pacienta. Cieľom chirurgického liečenia je obnoviť stabilitu kolena, ochrániť menisky a kĺbne chrupavky.

Poranenie postranných väzov - je často kombináciou s poranením PZV a meniskov, terapia je vo väčšine prípadov konzervatívna.

Poranenie meniskov - poranenie vnútorného menisku je 5-8 krát častejšie ako poranenie vonkajšieho, muži sú postihnutí častejšie ako ženy. K akútnemu poraneniu meniskov dochádza medzi 20. a 30. rokom veku, v neskoršom veku pribúdajú degeneratívne poranenia.

Poranenie menisku spôsobuje bolesť pri chôdzi, častý je pocit prelupovania a pocit neistoty. Niektoré typy lézií môžu spôsobiť blokády kolena. Pri dráždení kolena poškodeným meniskom sa môže vytvárať výpotok, poškodený meniskus môže poškodiť chrupavku.

1. Poranenie členkov - ligamentózne štruktúry členka môžu byť poranené samostatne alebo sú súčasťou zlomenín. Distorzie (vyvrtnutia) členka sú najčastejšie ošetrovaným úrazom v ambulanciách a spravidla týmto poraneniam nie je venovaná patričná pozornosť. Pri negatívnom rtg náleze sú distorzie ošetrované bez bližšieho určenia stupňa poranenia ligamentózneho aparátu. Príznakom distorzie je bolestivosť v oblasti vonkajšieho väziva, opuch, hematóm, obmedzenie hybnosti. Názory na liečbu poranených väzov sa líšia. Preferuje sa však doba imobilizácie do doby odoznenia opuchu , hematómu a bolestivosti s následnou funkčnou liečbou.

Zhrnutím možno povedať, že pri akútnom poškodení šľiach a kostí , ktoré vznikne v dôsledku úrazu, je vo vačšine prípadov nutné operačné riešenie s následnou dlhodobou rehabilitáciou na opätovné obnovenie funkcie a posiľnenie svalov po dlhodobej inaktivite. Pri dlhodobých, chronických ťažkostiach vzniknutých z nadmerného a dlhodobého preťaženia ( napr. bolesť ramena, kolena, Achilovej šľachy,) sa doporučuje konzervatívna liečba - obmedzenie aktivity do odoznenia bolesti, protizápalové lieky, doplnoková liečba na obnovenie kontinuity poškodených tkanív ( kolagénové injekcie, kyselina hyaluronóva, chondroprotektíva) a následná dlhodobá rehabilitácia a posiľňovacie cvičenia.